Category:Church of the Holy Names of Jesus and Mary in Nižná Šebastová

Slovenčina: Kostol Najsvätejšieho Mena Ježiš a Mária v Prešove na Slovensku

Kostol Najsvätejšieho Mena Ježiš a Mária v mestskej časti Prešova - Nižnej Šebastovej. Tento chrám spolu s kláštorom od základov dala vybudovať na česť najsvätejšieho Mena Ježiš a Mária, Katarína Pálffy, vdova po Žigmundovi Forgáčovi, kráľovskom palatínovi v roku 1636. Stavba kostola i kláštora sa začala v roku 1630 a františkáni zakotvili v Nižnej Šebastovej pravdepodobne v roku 1632. Kláštor bol vystavaný počas dvoch rokov. Františkáni pôsobili vo farnosti 350 rokov, až do roku 1950 do násilného rozpustenia reholí v bývalej ČSSR. Po roku 1950 spravovali farnosť už len jednotliví kňazi. Kostol s priľahlým kláštorom pochádza z roku 1634. Do roku 1920 bola pri kostole renesančná zvonica, ktorá bola zbúraná a v roku 1930 nahradená novou vežou. V interiéri kaplnky kostola je nástenná maľba od O. Trtinu.

Podľa http://www.frantiskani.sk/kazatel/pr/maructa.htm v Nižnej Šebastovej pri Prešove jestvuje kostol a kláštor zasvätený Menu P. Márie od r. 1635. V tomto kostole sa stala mimoriadna príhoda v spojení s obrazom Matky Božej. V časoch krutých náboženských vojen, r. 1644, dňa 22. júna vtrhlo povstalecké prevažne kalvínske vojsko, aj do Nižnej Šebastovej. Najprv prepadli kláštor. Vo svojej zbesilosti pochytali tamojších bratov, na čele s gvardiánom P. Adalbertom Močárom, vyzliekli ich donaha, bili, mlátili, trýznili, najpotupnejším spôsobom hanobili. Potom ich zatvorili na noc do akejsi komory. Za tmavej noci sa podarilo všetkým ujsť a skryť sa v blízkom lese. Len jeden z nich, brat Mikuláš Körmendi, nábožný a svätého života, zmeškal vhodnú príležitosť na útek a stal sa mučeníckou obeťou za všetkých. Pri rabovaní kláštora ho povstalci našli. Vyzliekli ho a v podobe kríža priviazali ku skrini. Na chrbát mu ešte živému vyrezali kríž. Brucho a prirodzenie mu rozpárali, hlavu roztĺkli a potom horiacimi fakľami pomaly pálili. Nemilosrdne a kruto mučili brata Mikuláša. Po tomto zverskom kúsku dali sa do zbíjania a rabovky kostola. Ničili oltáre, potupili obrazy a sochy, povypichujúc im oči, uši; niektoré posekali. Najväčšie z nich posmešne vyvliekli ku dverám kostola a kláštora, aby strážili vchod. Keď takto predviedli diabolské zhanobenie a bohorúhavé dielo skazy, dvaja z nich si všimli, že ešte na stene visí nedotknutý obraz Matky Božej. Rozhodli sa, že aj tomu urobia koniec. Keďže visel dosť vysoko, prvý z nich vystrelil naň z pušky. Podivným spôsobom sa guľka od obrazu odrazila, zasiahla rúhača a na mieste ho zabila. Zločinné dielo sa pokúsil dokonať druhý. Vystrelil na obraz a útekom sa chcel zachrániť, aby ho nestihol podobný osud ako predošlého. A čo sa s ním nestalo? Len čo vybehol z kostola, zvalil sa mŕtvy na schodoch. Tak rýchlo previedol súd spravodlivosti Pán Boh nad bezbožnými hanobiteľmi obrazu Matky Božej. Sám obraz, maľovaný na plátne oválnej podoby, utrpel dve rany. Jednu na ľavom líci, druhú na nose medzi očami. Predtým bol umiestnený na dolnom chóre. Mal dosť jednoduchý rám. Neskoršie si ľud obraz veľmi obľúbil, zvlášť nábožná grófka Klára Kapy, ktorá pre mnohé milosti, obdržané na príhovor Matky Božej, dala ho skvostne zarámovať, zaskliť a premiestniť na oltár Najsvätejšej Trojice. Stalo sa to r. 1754. Počas bohoslužieb horievali pred milostivým obrazom Matky Božej vždy sviece.